To moje písanie sa deje takmer vždy, keď „ma to kopne". A ono ma to „kope" väčšinou keď som v práci, kde by som písať články nemal, lež by som sa mal venovať mojim pracovným povinnostiam. A kedy inokedy by ma to malo „kopnúť"? V práci sedím v kancelárii za počítačom, kde sú na písanie článkov ideálne podmienky. Doma väčšinou pomáham rodičom alebo spracovávam moje fotografie a u priateľky? Tam sa treba venovať jej. Nebudem predsa písať články keď som s ňou. Treba sa mi preto poďakovať môjmu zamestnávateľovi, že je to tak ako to je a že ja tie články občas písať môžem. Venujem sa tomu v práci len celkom okrajovo a každý si občas v práci vyrieši i súkromné záležitosti. Taaaak a takto si to ja moje občasné písanie odôvodňujem. Baví ma to písanie a čím som starší tým viac. Aj preto som sa rozhodol založiť si blog a pridať sa stovkám či tisíckam blogerov, ktorí to cítia tak nejako podobne ako ja. Chcem sa len podeliť s vami s tým čo napíšem. Buď sa vám to bude páčiť alebo nie. Som vždy vďačný za každý aj kritický názor. Kritika ma posúva dopredu.
Teší ma, keď si prečítam dobrý článok v časopise alebo v novinách. Naozaj mám z toho dobrý pocit. Škoda len, že takých dobrých článkov nie je až tak veľa. Niekedy sa pri písaní článkov cítim ako reportér či fotoreportér. Baví ma to. Baví ma aj to písanie a aj to fotografovanie. Ale neviem či by bol zo mňa dobrý fotoreportér. Asi by som nevedel robiť pod tlakom času a písať redakciou objednaný článok na ktorý mi dajú dve hodiny. Baví ma písať články, ale len keď mám chuť, o čom sa mi chce a ako sa mi chce. Ešte keď píšem o tom mojom písaní, patrilo by sa poďakovať Obchodnej akadémii v Nitre. Naučili ma tam totižto okrem iného strojopis, ktorý mi pri tom mojom písaní dosť pomáha. Je to super vec. Kto chce písať, nech ide na obchodnú akadémiu.
A ešte sa mi žiada spomenúť, aby ste mi prepáčili, keď občas urobím pravopisnú chybu. Niekedy si ju ani nevšimnem. Neprikladám tým chybám takú dôležitosť, dôležitejší je pre mňa obsah článku a štýl. Vôbec ma netrápi, či je niekde mäkké „i" alebo tvrdé „y". Čo na tom, keď je článok pekne a zaujímavo napísaný. Taaaak a teraz som si poštval proti sebe slovenčinárov, a všetkých tých vedátorov zo škôl, akadémie a čo ja ešte viem skadiaľ, ktorých najvyšším záujmom je dodržiavanie slovenského pravopisu.
